Rast umelej inteligencie zvyšuje tlak na dátové centrá, elektrinu aj vodu. Tradičné serverové haly potrebujú obrovské množstvo energie nielen na výpočty, ale aj na chladenie. Čína preto skúša model, ktorý kombinuje podmorské umiestnenie, offshore veternú energiu a prirodzené chladenie. Projekt pri Šanghaji ukazuje, že infraštruktúra pre digitálnu ekonomiku sa môže presúvať aj do prostredí, ktoré ešte nedávno pôsobili experimentálne.
Kde projekt vznikol
Viac článkov
Shanghai Lingang undersea datacentre demonstration project začal fungovať v máji 2026. Nachádza sa viac než 6 míľ, teda približne 10 kilometrov, od pobrežia Šanghaja a je ponorený 10 metrov pod hladinou. Ide o spoločný projekt HiCloud Technology a štátnej spoločnosti China Communications Construction.
Kapacita dátového centra je 24 megawattov. Projekt je napájaný neďalekou offshore veternou farmou, ktorá je viditeľná z oblasti Lingang. Táto zóna je známa ako technologická a obchodná oblasť východného Šanghaja.
Prečo dátové centrá potrebujú toľko energie
Dátové centrá sú fyzickou infraštruktúrou digitálnych služieb. Servery spracúvajú dáta, ukladajú obsah, obsluhujú cloudové aplikácie a čoraz viac aj AI modely. Výpočty však produkujú teplo. Ak sa servery nechladia, výkon a spoľahlivosť technológie klesajú.
V tradičných pozemných dátových centrách môže 25 % až 40 % celkovej spotreby elektriny súvisieť s chladením. Typicky ide o systémy, ktoré rozvádzajú chladenú vodu alebo vzduch okolo serverov. Pri veľkých infraštruktúrach je práve chladenie jednou z najväčších technických aj environmentálnych výziev.
Výhoda podmorského chladenia
Podmorské dátové centrum využíva prostredie mora ako prirodzený chladiaci systém. Serverový modul je ponorený pod hladinou, kde ho obklopuje voda s relatívne stabilnou teplotou. To znižuje potrebu aktívneho chladenia, ktoré by inak spotrebovalo veľkú časť energie.
Podľa čínskej vlády projekt znižuje spotrebu energie o viac než jednu pätinu oproti pozemnému ekvivalentu. Základná fyzika je jasná: ak okolie prirodzene odvádza teplo, systém potrebuje menej dodatočného chladenia.
Menej sladkej vody ako dôležitý faktor
Dátové centrá sa čoraz častejšie kritizujú nielen pre spotrebu elektriny, ale aj pre spotrebu vody. Chladiace systémy v niektorých lokalitách využívajú veľké objemy sladkej vody, čo môže byť problém najmä v oblastiach so suchom alebo napätými vodnými zdrojmi.
Podľa United Nations University Institute for Water, Environment and Health by vodná stopa dátových centier mohla do roku 2030 dosiahnuť 9,3 bilióna litrov. To je množstvo porovnateľné s ročnou domácou spotrebou 1,3 miliardy obyvateľov subsaharskej Afriky. Presunutie chladenia do morského prostredia preto nie je len energetická téma, ale aj vodná.
Podmorské dátové centrá nie sú úplne nové
Čína nie je prvou krajinou, ktorá testovala servery pod vodou. Microsoft v roku 2018 spustil pilotný projekt pri škótskych Orknejách. V roku 2020 oznámil sľubné výsledky, no ďalší rozvoj projektu sa odvtedy výraznejšie neposunul.
Rozdiel pri čínskom projekte je v komerčnom nasadení a napojení na veternú energiu. HiCloud už v roku 2023 spustil komerčné podmorské dátové centrum na ostrove Hainan. Nový šanghajský projekt je prvý, ktorý je napájaný offshore veternou farmou.
Prečo sa Čína posúva rýchlejšie
Čína v posledných rokoch označila AI za jednu z priorít ekonomického a technologického rozvoja. Súčasne sa zaviazala zvyšovať podiel čistej energie pre AI infraštruktúru. Dátové centrá sú preto súčasťou širšej infraštruktúrnej stratégie, nie izolovaným technologickým experimentom.
Otázky, ktoré zostávajú otvorené
Podmorské dátové centrá môžu znížiť potrebu chladenia a sladkej vody, no prinášajú aj nové otázky. Ide napríklad o údržbu, životnosť zariadení v morskom prostredí, ekologický vplyv na lokálne ekosystémy, náklady na servis a bezpečnosť infraštruktúry mimo pevniny.
Úspech konceptu sa bude merať nielen úsporou energie, ale aj spoľahlivosťou, dostupnosťou, možnosťou škálovania a transparentným hodnotením environmentálneho vplyvu.
