Pri ceste na Mars, ktorá môže trvať aj tri roky, si nemožno vziať všetky zásoby zo Zeme. Každý kilogram navyše zvyšuje náklady a technické riziko. Preto NASA v rámci súťaže Deep Space Food Challenge hľadá spôsoby, ako vyrobiť jedlo s minimom zdrojov a odpadu.
Jeden z projektov ide ešte ďalej: odpad nevidí ako problém, ale ako zdroj uhlíka pre mikroorganizmy. Cieľom je uzavretý cyklus, ktorý zníži závislosť od dovozu potravín.
Myšlienka je jednoduchá: premeniť odpad na živiny, ktoré môžu ľudia jesť. Technicky ide o reťazec chemických a biologických krokov, ktoré už dnes fungujú v laboratóriu.
Ako sa z flaše stane sušienka
Proces má niekoľko fáz:
- Rozklad plastu – PET fľaše sa zahrievajú s vodou a kyslíkom pri vysokom tlaku. Tým sa odolný plast rozloží na menšie uhlíkaté molekuly.
- Kvasinky – špeciálne upravené mikroorganizmy tieto molekuly skonzumujú a premieňajú ich na bielkoviny, tuky a ďalšie živiny. Iný kmeň kvasiniek zase vyrobí vanilkovú arómu.
- 3D tlač – výsledná hmota sa zmieša so škrobom a vytlačí do tvaru sušienky.
Astronauti by nejedli rozomletý plast. Ten sa chemicky zmení na úplne nové látky – rovnako, ako keď kvasinky premenia cukor na alkohol či chlieb.
Prototyp chutí dobre, ale jesť ho zatiaľ nesmú
Tím tvrdí, že prototypy získali dobré hodnotenie arómy. No vedci ich zatiaľ neochutnali – čakajú na povolenie na testovanie na ľuďoch. Nejde teda o hotové jedlo, ale o výskumný vzor.
Pred nasadením vo vesmíre treba overiť:
- či sušienka neobsahuje nežiaduce látky
- či má stabilné nutričné zloženie
- či je mikrobiologicky bezpečná
- či celý systém vydrží v uzavretej kabíne s obmedzenými zdrojmi
Prečo 3D tlač? Kvôli psychike aj praktickosti
3D tlač dáva jedlu rozpoznateľnú podobu. Pri dlhej misii nie je jedno, čo astronauti jedia – potrebujú aj chuť a textúru, ktorá ich nebude nudiť. Rovnaká základná hmota môže dostať rôzne tvary a príchute.
No kľúčová inovácia nie je v tlačiarni, ale v tom, čo jej predchádza – v biokonverzii, ktorá vyrobí výživnú hmotu.
Koľko to stojí a kde to využijeme
Výroba jedného kilogramu stojí približne 60 dolárov. S lepšími kvasinkami a väčšou produkciou by cena mohla klesnúť. Pre vesmír však nie je rozhodujúca cena, ale to, koľko zásob a hmotnosti systém ušetrí.
Podobná technológia by mohla pomôcť aj v ponorkách, na odľahlých základniach či v oblastiach postihnutých katastrofami.
Slová „jedlo z plastu“ vyvolávajú odpor. Preto bude kľúčové otvorene zverejňovať výsledky bezpečnostných testov a vysvetľovať každý krok. Projekt ukazuje, kam by sa mohol uberať vývoj uzavretých systémov – nielen pre vodu a vzduch, ale aj pre potraviny.
